Mostrando entradas con la etiqueta MALOKARPATAN. Mostrar todas las entradas
Mostrando entradas con la etiqueta MALOKARPATAN. Mostrar todas las entradas

domingo, 15 de octubre de 2023

MALOKARPATAN

 VERTUMNUS CAESAR (2023)

Cuarta entrega para los eslovacos, un nuevo trabajo que agradará a los seguidores de la banda, ya que mantiene inalterable ese sonido de influencias ochenteras en su propuesta. Un álbum conceptual en torno a la figura de Rodolfo II y su participación en las artes esotéricas, manteniendo con respecto al pasado esas influencias centroeuropeas en su temática. Si cabe este álbum recoge en su sonido muchas influencias de sonidos rock, así como un aura de sonido ochentero. Dirigidos por una batería con un sonido muy retro, en donde se ofrece un ritmo que si ser elevado si que permite disfrutar de momentos intensos, a todo ello tenemos que añadir un sonido de guitarra que tiene tanto un tono muy underground, como un gusto por un rock ochentero, ofreciendo un variado número de riffs que se pueden encuadrar dentro de terrenos melódicos y ocultistas. Las voces si que adoptan esta vez un estilo mucho más directo y agresivo, hay secciones que desprenden un aroma muy retro también pero el empuje y las estructuras vocales acaban por nutrir el sonido de oscuridad y violencia que entre en claro contraste con el plano instrumental. Todo ello se ve rodeado de secciones de carácter folk, que aparecen en los temas, tanto par completarlos, como añadir una atmósfera de características paganas, presentes desde el comienzo de la andadura de la banda y que sigue permitiendo al oyente sumergirse en las tradiciones centroeuropeas. Un nuevo trabajo para los eslovacos, en donde podemos volver a disfrutar de ese sonido que han sabido exprimir al máximo, en donde un rock retro se ve completo por estilos como el black o el pagan. (7,7).




1. Na okraji priepaste otevíra sa hviezdny zámek 01:06   instrumental
2. Kočár postupuje temnomodrými dálavami na juhozápad 06:15  
3. Vertumnus Caesar 06:03  
4. Vovnútri chlácholivého útočišta kunstkamru 05:52  
5. Panstvo salamandrov jest v kavernách zeme 06:31   instrumental
6. Maharal a Golem 05:25  
7. Mnohoraké útrapy milostpána Kelleyho 04:40  
8. I hle, tak zachádza imperiálna hviezda 10:11  
 46:03





CD, Album





viernes, 12 de junio de 2020

MALOKARPATAN

Krupinské ohne (2020)
La importancia del tercer álbum en el devenir de la carrera de una banda es muy importante, pues hay que ir definiendo plenamente tú identidad y tal vez arriesgar un poco para no quedarse estancados en cuanto a sonido. Malokarpatan ha tenido que sobreponerse también a tener que buscar un nuevo vocalista para afrontar este reto,  y lo ha encontrado dentro del mismo grupo, con lo cual se mantiene como bloque compacto. Ahora bien, es cierto que la obra de los checos y especialmente su anterior "Nordkarpatenland" (2017), los situó en un lugar privilegiado entre los que buscaban un estilo diferente, único, propio y reconocible, cosechando innumerables elogios de un tiempo a esta parte. Ahora en 2020 nos llega este "Krupinské ohne" un álbum de cinco temas que se acerca a los cincuenta minutos y que sin embargo aún manteniendo la esencia de su propuesta músical tal vez no cumpla de la manera que todos esperábamos. La larga extensión de sus temas permite largos desarrollos dentro de los mismos, a lo cual hay que añadir la riqueza de sonido de Malokarpatn, que por un lado sabemos que esto es black metal, pero sus influencias van mucho más allá. "Krupinské ohne" conserva ese sonido black, influenciado por el heavy y un trasfondo pagano de leyendas y mitos, hasta aquí  pocas diferencias con pasadas ediciones, sin embargo en su linea evolutiva Malokarpotan ha dada un mayor peso a las atmósferas en su música, se ha atrevido también con la música clásica, y a mayores ese gusto por los sonidos heavy, casi se han vuelto descarados virando hacia un rock de corte progresivo. Un álbum complejo este, con una amplia riqueza musical, en donde los temas fluyen desde pasajes de black épico y oscuro recordando por momentos a Bathory, en donde el aporte agresivo y oscuro en las voces es una parte fundamental del conjunto, pero que sin embargo a renglón seguido te encuentras reconociendo esos sonido típicos del rock y del heavy de forma mucho más clara que en sus anteriores trabajos. Sin lugar a duda otro gran trabajo de los checos, que tal vez hayan perdido cierta frescura, pero siguen distanciándose del rebaño. (8,3).



1. V brezových hájech poblíž Babinej zjavoval sa nám podsvetný velmož 13:02
  (Nad mestem pomaly zapadá neskororujnové slnce, zvláštny oranžový svit zdržuje sa nad krami a ponad okolité kopce zahaluje výhled tsklivou náladou, v nejž prítomné je rovnež čosi čertovinou nasáklé. Vstupujeme společne, drahý nám čitadel, do krupinského kraja konca 17. stoletia. Do kraja, kde stará víra prežíva v tajných spolkoch rolníkov, v nichž však mnohdá i vážený meštan je pod rúškou noci zaprisahaný. Spytujeme tedy u čitatela obozretnost, neb veci zapovedzené i explicite strašlivé budú mu vyjavené v histórii tejto.)

V brezových hájech poblíž Babinej
zjavoval sa nám podsvetný velmož

Raz jako čérnosrstý cap,
inakedy v podobe mládenca
v červených šatách uhorských

Nohy mal z kamena a oči jako peste
V jeho mene sme na okolí stridžili,
jakož i iných služebníkov jeho
Pod všelikerými menami ďábli sa nám uvádzali:

Tartareus, Nikhardus a Čérny Feldmaršál
Tartareus, Nikhardus a Čérny Feldmaršál

Na Božé narodzení, filipojakubskú noc
a na Matku Božú sme sa stretali
'Bysme sa zrékli Nazaretského i nebeského otca jeho
A do služby ku arciďáblovi vstúpili

Tartareus, Nikhardus a Čérny Feldmaršál
Tartareus, Nikhardus a Čérny Feldmaršál

Vtedy ve vzácném burgundském brokáte bol odetý
a vyjavoval nám tajemstvá noci.

(Vprostred odlehlej nočnej lúky, v bezbožném tanci sa hmýrí pitoreskné zhromaždení, jenž čitatelovi v krasovede znalému dozaista evokovalo by postavy Pokušení Svatého Antonína od Matiaša Grünewalda, v Alsasku dlejúce na slávném isenheimském oltári. Preludové fantaskní, kterýchž i samotná bohyna Fauna vypudila ze svojich hájemství, na bubny a gajdy lomozá a vysmívajú sa veškerému Božému stvorení. Somár, krkavec, čérny pes i diovka, v jedném kole dupocú a obcujú v nepirodzených spojeniach, za cechotavého blemcání chlpatých čertuov.)

Na spúsob sodomský sme hrešili,
svatomatúšske hostie z kostela pošlapali
Z mešcov nám zlatých nasypal rohatý kapitán
Urodzeným pánem sme ho zvali
V zadnicách mali strigy vrazené svíčky
i tak osvetlovali tajomnú tmavomodrú noc.
2. Ze semena viselcuov čarovný koren povstáva 09:46
  (Ze scénerie tejto prenesení sme dál na zlovestnejšie místa: v tmavých zákutiach za mestem vypína sa šibeničný vrch, kterému furmanské povozy spravidla vyhýbajú sa, dokád obejst sa dá veselejšou stezkou. Né však bosorácké spolky, kteréž dobre znajú magické vlastnosti okolitej zapovedzenej puody. Pod stuhlými nohami nebožtíkov pátrajú po roztodzivném koreni v tvare maličkého človíčka; takém, čo skryté nočné cesty oblohou odemyká, nímiž smrdutí kozlové a netopíri odnášajú ich na tajné kacírov zhromaždenia.)

Ze semena viselcuov,
keré vyprsknú v smertném kŕči
Vyrastá zemský mužíček,
hospodárúm jako ďáblova svíca,

učeným pánúm jako mandragora známy
Ten zberali sme na šibeničném vrchu,

jak nám stridžia hajtmanka poradzila
V noci na prvý pondelek
po jarnej rovnodennosti
vydáva svit podobný lampášu,

kerý svetlušky mámí
Bílé a modrasté kvety,

potrikráte obkrúžili sme mečem
Kolem uvázali čérneho psa,

po tri dny hladujúceho,
pred kteréhož pohodzili sme kus masa...

(Strigy, nepohnuté príšernostou místa, starostlivo koren uschovávajú v kuse plátna a ich tichá pút bezmesačným krajem pokračuje na krupinský krchov, kde musá mandragóru náležite uložit dla starobylých pokynuov, než hotová bude k dalšému jejich bosorování a magickým operáciám.)

...aby čarovný koren vytrhel
a my nezačuli jeho škrekot,

čo bláznovstvo a smrc privoláva
Koren zahrabali sme vprostred cmitera,

po tridsat nocí zalévali mlékem,
ve kterém utopené boli netopíre
Až nakonec sme ho z hrobu vykopali
a zabalili do rubáša spod mŕtvoly
Aby nám pri stridžení slúžil.
3. Na černém kuoni sme lítali firmamentem 06:57
(Pustý, vetristý den rozléha sa Krupinskou planinou. Na Masiarskom boku, nad Kamenným morom a Krupinicou klukatiacou sa skrze balvany a bludné korene, zhromaždení jsú striguoni. Vzhlédajú ku mohutnej postave, kterejž hlavu obklopuje modrý plamen - podoben Eliášovmu ohnu, pozorovanému mnohdá moreplavcami v dalekých krajoch. Čitatel obeznámený s vedami okultnými rovnež múže myšlénkami zablúdzit k učeniu Paracelsovmu, kde elementálov, obzvlášte jejich ohnivý species salamandrov spomína.) Krupobicí, povetricu a mrazy sme privolávali ked nám čert nakázal Z čérneho koženého vreca vypúščali sme studzené víchre až po štiavnické pahorky Nebolo toho roku úrody ve vinicách, ked sme ich naskrz rosou polévali a v drevených kanvách lad nosili Skazu a zmar privodzili sme na veškerú Hontiansku stolicu Dzeci oslepli a pokriveli, v mačacej podobe rodziny sme im hrdúsili (Bosoráci rad po rade raportujú svoje vykonania prazvláštnemu jemnostpánovi, odetému dla poslednej aragónskej módy, kterémuž však z hodvábnych punčošék kopytá vytŕčajú. Tlmený, zlatohnedý prísvit večera dáva pocítit blízkost zimy a prepožičuje prítomným zasnené črty. Čas nehybne stojí a tieto posledné momenty slobody náležá len im: pomedzi pospolitý lud ukrytí následníci starobylej víry - víry z dób, kedy svet bol mladý a dzivoký Pan lovil pod hvézdami v arkádijských lesech.) Kravám sme počarili a mléko odnali Len tí, čo sádlem dzivočáka a svatopeterským korením sa pomascili, pod prah konskú lebku zahrabali, vyhli sa našej zlovolnej moci Na Červenej hore mal s nami pekelník zlý skutek, capím pyjem strigy vyobracal, banským uhlím místo dukátov za mrzké skutky povyplácal Na černém kuoni sme lítali firmamentem, konajúc strigáctvo v poručníctve Lucipera.  
4. Filipojakubská noc na Štangarígelských skalách 07:51
(Oproti lesnému oltáru z andezitu, jenž vyvrhla ze svých útrob zem v pradávnych dobách, vzpína ruky Žofia Krištofička, Krivej Katrušy učenícka v stridžení. Nad Štangaríglem zažínajú svoje pochodne jarné hvézdy, je veliká Filipojakubská noc - čas plodnosti a blaha. Elementálovia povstávajú ze svojich skrytých domén a zem pulzuje neskrotným životem - leto je pripravené prevziat žezlo.)

Vpusci moje srdce do nocí letných krajov
Ty, kterýž súmračnej ríši rozkazuješ
Ó, velmoži priepascí, cisár nad šelmami,
dychcím po tajemstvách tvojich podzemných sál!
Všepreniknuvšé oko v zelených temravách
Z vrcholu Sitna vzhlédaš,
v podobe zrutného medveda

Osvetli cestu mojim sestrám,
čo za sovieho húkaná skrz krížne cesty,
šibeničné vrchy a rumoviská putujú

(Spomedzi skál vyrazí lúč zeleného svetla.)

V tuto posvátnú noc, zríkám sa
cudzokrajného učená, jenž tak otupelo naše smysly
Stríbro hvézd a svatojánské mušky,
budtež prúvodcami mojej stezky!

Múžbyt na jej konci temnica a katove kléšče,
či rudý žár Elohimových plamenuov!
Naše poslání pretrváva skrze strídání časúv -
nepohnuté v odlehlých kamenných kruhoch;
v skryte najbídnejších chatrčí
dlejú kúzla minulosti

zabudnuté ustráchaným človekem,
kterýž dosaváde druhého líca nastavuje
kopajúcej čižme, čo plesnivým chlebem ho kŕmi!

(Zjavuje sa statný rohatý muž so zelenou kožou a zelenými vlasmi, korunovaný lístím. Na nahé telo Krištofičky vsádza znamení ich nového spojenectva, prijímajúc ju tak do svojej víry.)
5. Krupinské ohne poštyrikráte teho roku vzplanuli 10:42
  (V bezsvetelných kútech mestského žalára, pomedzi krysami, v slame nasáklej telnými tekutinami ležá strigy, očekávajúc konečný rozsudek po mnohonásobných útrpných výslechoch. I tí najodolnejší nakonec doznali, že za nocí sa schádzajú s Tým, čo chodzí ve stínech prírody a že ten vyučil ich zapovedzenej Magii Innaturalis.)

Nechty nám postrhávali,
prsty pomliaždzili,
predlakcá povrazmi poscahovali,
slamenými snopmi a svíčkami
umorené telá pospalovali,
španélske čižmy na nohy vsadzili
a drevený kúň bol naším bolescivým trónem.
Nakonec do železných klétek strigónstvo vsadzili

a na hranici pred mestskými hradbami upálili,
ponekerým na milosc kati hlavu zetli.
To bolo roku, kedy Krupinou planuli ohne,
v šesnástémsedemdesátempátém
za Leopolda Habsburského panování,
Svatej ríše rímskej cisára.

Krupinské ohne, štyrikrát vzplanuli
Pred súdom posledným kacíri stanuli
Krupinské ohne, štyrikrát vzplanuli
Nad hranicou, vetry zo Sitna vanuli

Krivá Katruša, Žofia Krištofíčka,
Bohuš Ďuríčka, Piatková Doriša
Čertami poznačené telá plamene strovili
Né však prastarú víru ich,
v tajemstvá noci a mesác lovcov
Prežila v tajných chodbách podmestem
v dzivokých lesech a osamelých stavenskách

Krupinské ohne, štyrikrát vzplanuli
Pred súdom posledným kacíri stanuli
Krupinské ohne, štyrikrát vzplanuli
Nad hranicou, vetry zo Sitna vanuli

(Pripútaná k hranici, Krivá Katruša opúšta svet s posledným vidzením, které prináša pokojný úsmev na jej zvráskavelý obličaj: v dálke ponad horou, na dračom dychu vznáša sa zelené svetlo, jenž jest smaragdem a ten smaragd jest padlý z obrovitej koruny spoza tohto sveta.)

Kam nedohlédne žárlivé svetlo jeruzalémskeho boha
Poštyrikráte Krupina teho památného roku vzplanula,
i hle - prvým z plamenuov bolo znamení
od rohatého kapitána.

Pamataj ich odkazu, i nos dále
Panovu pochoden: hrúzostrašný plamen poznania,
kterýnž na úsvitu časúv bol predaný človečenstvu.
  48:18




jueves, 18 de enero de 2018

MALOKARPATAN


Origen: Eslovaquia, Bratislava
Formados: 2014
Estilo: Black
Temática: Brujeria, embriaguez, folclore y orgullo nacional.
Enlaces: Bandcamp y facebook
Miembros:
  • As Guitarra y voces
  • Axel Johansson Batería
  • HV Guitarras
  • Peter Bajo
Discografía:

  • Stridžie dni CD 2015
  • Samhain Celebration MMXVII Split 2017  
  • Nordkarpatenland CD 2017
  • Cesta podzemnými sálami Kovovlada Single 2018
  • Holbaard Dzírobrad / Kartanon herra Split 2018
  • Krupinské ohne CD 2020
  • Trilógia ludového desu Recopilatorio 2020
  • Vertumnus Caesar CD 2023
  • Delirium Split 2023  
  • Dæmon Zlatavých Nocí / Magickal Black Moon Split 2023



NORDKARPATENLAND (2017)
Estamos ante un grupo diferente que desde el inicio de este segundo álbum deja las cosas claras, bueno a lo mejor no mucho porque adentrarse en la escucha de un álbum como este "Nordkarpatenland" puede acabar por descolocar a más de uno. Cuando la banda se creo en 2014, prácticamente no perdieron el tiempo en editar su primer trabajo, el cual recibió bastantes buenas criticas, sino me equivoco recuerdo haberlo escuchado pero no guardo un recuerdo especial sobre él. Por eso el echo de afrontar la escucha de este nuevo trabajo tampoco es que me estusiasmara especialmente, sobre todo al informarte un tanto sobre la banda y ver que la incluyen en la tendencia del black con tintes folk, género que acaba sonando la mayoría de las veces saturado de instrumentos folk, creo que todo lo anterior hizo que la primera audición transcurriera sin pena ni gloria, o sea otra banda más del montón. El afrontar esta reseña me hizo darle otra oportunidad y sobre todo darme cuenta a mi mismo de lo equivocado que estaba en un primer momento. La madurez y el paso adelante dado en todas las composiciones con respecto a su anterior obra es mayúsculo, habrá que preguntarles que culpa de ello tiene la inclusión de  Mirsolav y Peter desde el 2016 como miembros de la banda. Si que es cierto que Malokarpatan lleva un componente folk en su música pero este no esta representado por la inclusión de instrumentos folk en su música, los que hay son meros testigos, su aporte folk esta en el ambiente que logran trasmitir con su música de manera que el oyente se transporta a un ambiente que podríamos situar en un bosque lleno de leyendas en una época remota. Lo complicado de explicar es como consiguen esto con una propuesta de metal extremo en toda regla, que no se ciñe a los parámetros del black metal, pero que tiene suficientes elementos del metal extremo y del heavy clásico para sonar diferente, Master´s Hammer tiene que ser una influencia que deben de tener muy presente. Su música esta repleta de guiños a bandas como Bathory, Iron Mainden, Mortuary Drape o Mercyful Fate, y escuchar un álbum como este "Nordkarpatenland" es poder disfrutar de una experiencia única, de la mano de temas que suenan diferentes en cada momento, gusto por los medios tiempos, partes más rápidas, inclusión de elementos ambientales (que si un ciervo, que si unos pájaros, que si unas trompetas, etc...). Todo ello realizado con cuidado, buenos riffs trabajados a la perfección y unas voces la mayoría de las veces limpias y agresivas que logran atrapar al oyente. Sin lugar a dudas un álbum destacado que recomiendo encarecidamente a todo amante del metal extremo. (8,1).




1. Nordkarpatenland 01:20
Pour the funeral wine into glasses in long waves, Drink to Death in their skulls, poets, To stifle in us the rage of tears! [Èmile Nelligan: Banquet macabre]  
2. V okresném rybníku hastrman už po stáročá vyčína 06:14
On the landmark between the village and a dense forest There lies the domain of the vicinal water goblin An old pond overgrown by bulrush Where young lovers come to fondle on summer nights, when moon shuffles the water line But many of them have paid for their boldness When the age-old nix drew them down into his manor in the waters Where two podgy catfishes guard the crystal residence A dangerous monarch he is: demolishing barriers and launching floods, when he rages in anger On such days, one needs to sacrifice to him a black duck or a black pig, get anointed with herbs from Palm Sunday, and then once again he leaves the cups with souls in peace for a while Smoking a pipe on the willow under the moon of Botto*. (*Ján Botto, 19th century Slovak romanticist poet)  
3. Ked starého Bartolína ze šenku na táčkach zvážali 02:45
 Grim was the fate of gaffer Bartolín When his old hag woman kicked the bucket one year even his hens have pegged out since they weren't taken care of He decided to drown his miseries in liquor No longer did he drudge in the vineyard after work But he was hand in glove with the innkeeper and knew all the cups by heart Round the nightfall he got pissed like an animal Forgot hils old Maruša in the fire-water The fellows in the tavern knew by then it is time to bring the wheelbarrow from the barnyard and load Bartolín back home As they passed the burial ground he had a vision of his spouse yelling from beyond the grave; Grubs crawling across her visage, only black holes for eyes: "Just you wait, sottish carrion, within a year you will lie down here with me!" Aghast in dread, the old gaffer has never again dared to get close to liquor.
4. Ked svetlonosi započnú v močariskách nazeleno svícit 05:18
When the days get shorter in the village and blackness spreads its fangs Wintry wind blows away the leaves of autumn and the chimneys emit dense smoke Within the swamplands, little green flames begin to shimmer in the bogs Crawling above beech roots through the cold earth up to the crossroads One can see them among the farmhouses and round the wayside shrine they float With silent moaning they lure the gullible into a treacherous death in mud and thorns Those are will-o'-the-wisps, souls of the unborn wandering the land and heralding the arrival of frost.
5. Nedlho po púlnoci opacha sa doplazila z dzíry 04:37
In Javorníky, where the Kátlina brook flows through and lynxes wander through foggy pine groves A monster serpent has nested once in a settlement spreading chagrin and perdition When the flockmaster began to count his sheep in the morning Each week there was one sheep less So once on a bright June night he lurked hidden behind the pinfold, with a pipe to kill time Not long after midnight the abomination has crawled out of the hole spreading its jaws quickly Just then the flockmaster proceeded to beat briskly with a huge spade Battering and banging in a frenzy until he chopped off the nob of the creature Therefore, to this day the settlement bears the flockmaster's name Hadoše, where the beast was slain in olden days.
6. V hustej hore na stračích nohách striga chalupu svoju ukrýva 05:29
 Amidst the dense woods, black as tar Where toadstools grow in a fairy ring A fence stands, built of human bones Begirding the hut upon magpie legs There the witch with a hideous beak and crooked teets boils the fat of newborns in a cauldron In a red gleam, somber companions observe her: a fat black cat, a toad and a raven Preserving the secret of living and dead water A mirror that gazes within human hearts At evenings she creeps out of the hut in the shape of an owl or a hailstorm When she rubs herself with ointment made of dead children upon a broom and in a mortar she flies up to the stars Misfortunate is the astray wanderer who discovers the witches den His bones will be crushed and he will be thrown into the furnace Only if he blows a horn amain The Firebird from far away lands beyond the sun will arrive to rescue him from trouble.
7. Ked gazdovi upeleší sa v chyži nezdoba zmok 04:37
 When a black hen lays an egg in the henhouse The farmer, if he wishes for a guardian of his household, has to carry the egg in his armpit for nine days Don't bathe, don't sleep, stay away from the church If he keeps silent, the kobold will hatch As long as he is fed in befitting care He will watch over the homestead and call in ducats into the pouch But one has to keep in mind, it is a devilish creature That requests souls for its service And if someone arouses its wrath, it strangles men in their sleep After the nightfall, it storms in through the chimney as a fiery chain Only through a most burdensome task might the farmer get rid of the beast Then it melts into axle grease in anger Or he can wrap the kobold in a red kerchief, put it on a carriage, so the waggoner can throw it down the ditch on his way.
8. V rujnovej samote pocichu dumá lovecký zámek zvlčilého grófa 05:56
In the leeward side of the fir woods, the hunting chateau resides The mists of autumn encircle its dormers and towers The count sits silently in the solitude of the salon Emblem of a castaway lineage on the tapestry Luteolous candlelights reveals the walls with antlers, while October spreads the silvery shroud of morrow over briar bushes and dreary moors With the matutinal cawing, the savage beast returns from the hunt The wolfish form fades away with the moon On some nights, wild animals appease his hunger But it is not advisable to stray near the demesne for a simple peasant or a rosy-cheeked maiden, who wants to pick herbs before daybreak Fangs of the furry beast will cut into them and towards the arch of firs a screech will rise, interrupting the early song of a wood grouse. 
9. Na horárni ve folvarku šafári rohatý jáger 03:38
 A horned jaeger governs the gamekeeper's lodge in the uplands In a green uniform, his horns hidden by the hat With unearthly forces he operates and the godfearing villagers from the downlands shun away from him Strange visitors come to him at nights Fiacres with dandified noblemen who vanish before the dawn Eerie lights flash over the grove during that time and mephistophelean squalls are to be heard Otherwile, harlots frolic at his place and indulge in debauchery with dragoons Orchestrating festivities and card-player carousals where cognac and kontušovka* flows A hotbed of occult operations and blasphemies is the isolated gamekeeper's lodge Keep away from these places, simpleton When infernal intelligences are invocated Nobody will save your soul, dirty slob!
(*Kontušovka: an anise-flavoured liquor popular during the era of Austro-Hungarian Empire, which modern day Slovakia was a part of during the 19th and early 20th century.)
10. Ve starém mlyne čerti po nocách mariáš hrávajú 05:40
  During lucent nights of May When frogs croak their chants in the ponds and moon fumbles the bulrush Outrageous shrieks of a sort are to be heard from the old water mill behind the village And a laughter, that sends chills through the bones Red at once, green at once, the mill glows Belching out fumes and turning around Those are devils playing whist with poor souls at stake A decoy on gullible youths for the promise of infernal aid for ducat purses and hearts of women stealthily they pull out aces from the sleeves Many a fool has swallowed the devilish bait And the furred Belzebub welcomed him with his whip When he tempted providence regrettably, in the game of cards.
  45:34